<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</title>
	<atom:link href="https://sanskritpeeth.in/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://sanskritpeeth.in/</link>
	<description>संस्कृत शिक्षा, पूजा विधि एवं श्लोक अध्ययन केंद्र</description>
	<lastBuildDate>Thu, 26 Feb 2026 03:36:58 +0000</lastBuildDate>
	<language>en-US</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>

<image>
	<url>https://sanskritpeeth.in/wp-content/uploads/2026/02/cropped-file_00000000913c7208aa209984af3c375f-32x32.png</url>
	<title>SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</title>
	<link>https://sanskritpeeth.in/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा शब्द रूप) – संस्कृत व्याकरण</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/aakarant-striling-shabd-roop/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=aakarant-striling-shabd-roop</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 26 Feb 2026 02:51:35 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[संस्कृत व्याकरण]]></category>
		<category><![CDATA[प्रतियोगी परीक्षा]]></category>
		<category><![CDATA[शब्द रूप (Shabd Roop)]]></category>
		<category><![CDATA[Aakarant Striling Shabd Roop]]></category>
		<category><![CDATA[CTET संस्कृत]]></category>
		<category><![CDATA[Rama Shabd Roop]]></category>
		<category><![CDATA[Sanskrit Grammar]]></category>
		<category><![CDATA[Sanskrit Shabd Roop]]></category>
		<category><![CDATA[Shabd Roop in Sanskrit]]></category>
		<category><![CDATA[आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप]]></category>
		<category><![CDATA[गंगा शब्द रूप]]></category>
		<category><![CDATA[प्रतियोगी परीक्षा संस्कृत]]></category>
		<category><![CDATA[रमा शब्द रूप]]></category>
		<category><![CDATA[संस्कृत शब्द रूप]]></category>
		<category><![CDATA[सीता शब्द रूप]]></category>
		<category><![CDATA[स्त्रीलिंग शब्द रूप]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=334</guid>

					<description><![CDATA[<p>आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा / लता शब्द रूप) आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप संस्कृत व्याकरण का अत्यंत महत्वपूर्ण विषय है। [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/aakarant-striling-shabd-roop/">आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा शब्द रूप) – संस्कृत व्याकरण</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/aakarant-striling-shabd-roop/">आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा शब्द रूप) – संस्कृत व्याकरण</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="sp-section">

<h1>आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा / लता शब्द रूप)</h1>

<p>
आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप संस्कृत व्याकरण का अत्यंत महत्वपूर्ण विषय है।
जो स्त्रीलिंग शब्द “आ” पर समाप्त होते हैं, उन्हें आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द कहा जाता है।
जैसे – रमा, लता, सीता, गंगा, कथा आदि।
इन सभी शब्दों का रूप रमा शब्द के समान ही बनता है।
यह विषय CTET, TET, BPSC, NET तथा अन्य प्रतियोगी परीक्षाओं में अत्यंत महत्वपूर्ण है।
</p>

<hr>

<h2>आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द किसे कहते हैं?</h2>

<p>
जो शब्द “आ” ध्वनि पर समाप्त होते हैं और स्त्रीलिंग होते हैं,
उन्हें आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द कहते हैं।
उदाहरण – लता, रमा, सीता, गंगा, माता आदि।
इन सभी शब्दों के रूप एक ही नियम से बनते हैं।
</p>

<hr>

<h2>रमा शब्द रूप (आकारान्त स्त्रीलिंग)</h2>

<div class="sp-shlok-box">

<table style="width:100%; border-collapse:collapse; text-align:center; font-size:18px;">
<thead>
<tr style="background:#ffe0b2;">
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">विभक्ति</th>
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">एकवचन</th>
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">द्विवचन</th>
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">बहुवचन</th>
</tr>
</thead>

<tbody>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>प्रथमा</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमा</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमे</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>द्वितीया</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमे</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>तृतीया</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमया</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाभ्याम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाभिः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>चतुर्थी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमायै</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाभ्याम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाभ्यः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>पञ्चमी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमायाः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाभ्याम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाभ्यः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>षष्ठी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमायाः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमयोः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमाणाम्</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>सप्तमी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमायाम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमयोः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रमासु</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>सम्बोधन</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">हे रमे</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">हे रमे</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">हे रमाः</td>
</tr>

</tbody>
</table>

</div>

<hr>

<h2>आकारान्त स्त्रीलिंग के नियम</h2>

<ul>
<li>प्रथमा एकवचन मूल शब्द जैसा ही रहता है – लता</li>
<li>तृतीया एकवचन में “या” लगता है – लतया</li>
<li>चतुर्थी एकवचन में “यै” लगता है – लतायै</li>
<li>पञ्चमी/षष्ठी एकवचन में “याः” लगता है – लतायाः</li>
<li>सप्तमी एकवचन में “याम्” लगता है – लतायाम्</li>
<li>बहुवचन प्रथमा में “आः” लगता है – लताः</li>
</ul>

<hr>

<h2>इसी प्रकार चलने वाले शब्द</h2>

<p>
लता, सीता, गंगा, कथा, राधा, माला, माता आदि।
इन सभी शब्दों का रूप रमा शब्द के समान ही बनेगा।
</p>

<hr>

<h2>परीक्षा में कैसे पूछा जाता है?</h2>

<ul>
<li>लता शब्द का तृतीया एकवचन लिखिए।</li>
<li>सीता शब्द का षष्ठी बहुवचन लिखिए।</li>
<li>गंगा शब्द का चतुर्थी एकवचन क्या है?</li>
</ul>

<hr>

<h2>निष्कर्ष</h2>

<p>
यदि आपको रमा शब्द रूप पूर्ण रूप से ज्ञात है,
तो आप सभी आकारान्त स्त्रीलिंग शब्दों के रूप सरलता से बना सकते हैं।
यह प्रतियोगी परीक्षाओं के लिए अत्यंत आवश्यक विषय है।
</p>

<hr>

<h2>आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप जनरेटर</h2>

<p>कोई भी आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द लिखें (जैसे – लता, रमा, सीता):</p>

<input type="text" id="aakarantWord" placeholder="उदाहरण: लता" 
style="padding:10px; width:60%; font-size:16px;">

<button onclick="generateAakarant()" 
style="padding:10px 15px; font-size:16px; background:#d84315; color:white; border:none; cursor:pointer;">
शब्द रूप बनाएं
</button>

<div id="outputAakarant" style="margin-top:20px;"></div>

</div>

<script>

function generateAakarant() {
    let word = document.getElementById("aakarantWord").value.trim();

    if(word === "") {
        alert("कृपया कोई शब्द लिखें");
        return;
    }

    if(!word.endsWith("ा")) {
        alert("यह आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द नहीं है (शब्द 'ा' पर समाप्त होना चाहिए)");
        return;
    }

    let base = word.slice(0, -1);

    let result = `
    <h3>${word} शब्द रूप</h3>
    <table style="width:100%; border-collapse:collapse; text-align:center; font-size:18px;">
    <tr style="background:#ffe0b2;">
        <th>विभक्ति</th><th>एकवचन</th><th>द्विवचन</th><th>बहुवचन</th>
    </tr>
    <tr><td>प्रथमा</td><td>${word}</td><td>${base}े</td><td>${base}ाः</td></tr>
    <tr><td>द्वितीया</td><td>${base}ाम्</td><td>${base}े</td><td>${base}ाः</td></tr>
    <tr><td>तृतीया</td><td>${base}या</td><td>${base}ाभ्याम्</td><td>${base}ाभिः</td></tr>
    <tr><td>चतुर्थी</td><td>${base}ायै</td><td>${base}ाभ्याम्</td><td>${base}ाभ्यः</td></tr>
    <tr><td>पञ्चमी</td><td>${base}ायाः</td><td>${base}ाभ्याम्</td><td>${base}ाभ्यः</td></tr>
    <tr><td>षष्ठी</td><td>${base}ायाः</td><td>${base}योः</td><td>${base}ाणाम्</td></tr>
    <tr><td>सप्तमी</td><td>${base}ायाम्</td><td>${base}योः</td><td>${base}ासु</td></tr>
    <tr><td>सम्बोधन</td><td>हे ${base}े</td><td>हे ${base}े</td><td>हे ${base}ाः</td></tr>
    </table>
    `;

    document.getElementById("outputAakarant").innerHTML = result;
}

</script><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/aakarant-striling-shabd-roop/">आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा शब्द रूप) – संस्कृत व्याकरण</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/aakarant-striling-shabd-roop/">आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा शब्द रूप) – संस्कृत व्याकरण</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>संपूर्ण गृहप्रवेश विधि मंत्र सहित &#124; वास्तुपूजन, होम, स्तम्भरोपण एवं अभिषेक</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/sampurn-griha-pravesh-vidhi/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=sampurn-griha-pravesh-vidhi</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 24 Feb 2026 02:42:46 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[मंत्र एवं पूजा विधान]]></category>
		<category><![CDATA[गृह प्रवेश संस्कार]]></category>
		<category><![CDATA[गृहप्रवेश]]></category>
		<category><![CDATA[गृहप्रवेश पूजा]]></category>
		<category><![CDATA[नवग्रह हवन]]></category>
		<category><![CDATA[पूर्णाहुति]]></category>
		<category><![CDATA[वास्तु पूजा]]></category>
		<category><![CDATA[वैदिक पूजा विधि]]></category>
		<category><![CDATA[स्तम्भरोपण]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=310</guid>

					<description><![CDATA[<p>🏠 शास्त्रोक्त गृहप्रवेश विधि – प्रारम्भिक भाग 🔱 अथ विधिः मन्त्र: ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥ गृहस्वामी सपत्नी एवं परिवार [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sampurn-griha-pravesh-vidhi/">संपूर्ण गृहप्रवेश विधि मंत्र सहित | वास्तुपूजन, होम, स्तम्भरोपण एवं अभिषेक</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sampurn-griha-pravesh-vidhi/">संपूर्ण गृहप्रवेश विधि मंत्र सहित | वास्तुपूजन, होम, स्तम्भरोपण एवं अभिषेक</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h2><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f3e0.png" alt="🏠" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> शास्त्रोक्त गृहप्रवेश विधि – प्रारम्भिक भाग</h2>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f531.png" alt="🔱" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> अथ विधिः</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong><br>
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥
</p>

<p>
गृहस्वामी सपत्नी एवं परिवार सहित गृहद्वार पर उपस्थित हो।
द्वार पर दधि, अक्षत, पूर्णकलश, गौदर्शन आदि मंगलद्रव्य रखे जाएँ।
द्विजों को प्रणाम कर शान्ति मंत्रों का पाठ करवाएँ।
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1fa94.png" alt="🪔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> चारों कोनों में मंगलदीप स्थापना</h3>

<p>
गृह में प्रवेश के बाद चारों कोनों में पूर्ण घट स्थापित करें।
प्रत्येक के ऊपर मृत्तिका पात्र में चावल रखकर दीप जलाएँ।
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f468-200d-1f3eb.png" alt="👨‍🏫" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> आचार्य वरण</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong></p>

<p>
ॐ अद्यामुके मास्यमुके पत्तेऽमुक-तिथावमुकगोत्रस्यामुकशर्मणो मम कर्तव्यगृहप्रवेशाङ्गभूतपूजादिकर्म कर्तुममुकगोत्रममुकशर्माणं ब्राह्मणम् आचार्यत्वेन त्वामहं वृणे ॥
</p>

<p>
(यहाँ अपना मास, तिथि, गोत्र, नाम भरें)
</p>

<p>
आचार्य उत्तर दें – “वृतोऽस्मि”।<br>
यजमान कहे – “यथाविहितं कर्म कुरु”।<br>
आचार्य उत्तर दें – “करवाणि”।
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1fa94.png" alt="🪔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> संकल्प</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong></p>

<p>
ॐ अचेत्याद्यमुकगोत्रस्य श्री अमुकशर्मणो यजमानस्योपस्थितशरीराविरोधेन सकलारिष्टप्रशमनपूर्वक अधिभौतिकाधिदैविकाध्यात्मिकोपद्रवशान्तिपूर्वक दीर्घायु, बल, पुष्टिप्राप्त्यर्थं, धनधान्यवृद्ध्यर्थं, एतद्गृहस्थैर्यवासनकामो गणपत्यादिपूजनं घटस्थापनं च करिष्यामि ॥
</p>

<p>
(यहाँ अपना नाम व गोत्र भरें)
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1fa94.png" alt="🪔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> शान्तिकलश स्थापना</h3>

<p>
पीत वस्त्र से आवृत कलश स्थापित करें।
कलश समीप भूमि में हस्तमात्र गड्ढा खोदें।
उसमें जल भरें।
</p>

<p>
उस जल में गणेश, वास्तुपुरुष, अष्टनाग, धरित्री का पूजन करें।
</p>

<p><strong>धरित्री अर्घ्यमन्त्र:</strong><br>
ॐ हिरण्यगर्भे वसुधे शेषस्योपरि शायिनि । वसामि तव पृष्ठेऽहं गृहाणार्घ धरित्रि मे ॥
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f30e.png" alt="🌎" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दशदिक्पाल एवं नवग्रह पूजन</h3>

<p>
नवग्रह एवं दशदिक्पालों का यथोपचार पूजन करें।
</p>

<p>
अक्षत लेकर आवाहन करें –<br>
“इहागच्छ इह तिष्ठ”।
</p>

<hr>

<p><strong>।। इति प्रारम्भिक गृहप्रवेशविधिः ।।</strong></p>
<h2><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f3e0.png" alt="🏠" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> शास्त्रोक्त गृहप्रवेश – भाग 2</h2>
<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f531.png" alt="🔱" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वास्तुपूजन, स्तम्भरोपण एवं बलिदान विधि</h3>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वास्तुपूजन संकल्प</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong></p>

<p>
ॐ अद्यामुकमासीयामुकपक्षीयामुकतिथावमुकगोत्रस्यामुकशर्मणः
एतत्स्थानाधिकरणक निर्विघ्नपूर्वक चिरकालवास
सुखसौमनस्य नैरुज्य दीर्घायुष्ट्वबलपुष्टिकामो
वास्तुकर्माङ्गतया कलशस्थापनपूर्वक
नवग्रहदशदिक्पालाष्टवसु क्षेत्रपाल क्रूरभूत
पृथ्वी कूर्मानन्त नागाष्टकसहित
वास्तुपुरुषपूजनमहं करिष्ये ॥
</p>

<p><strong>क्या करें:</strong> यहाँ अपना नाम, गोत्र, तिथि भरकर संकल्प करें।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> नवग्रह पूजन</h3>

<p>अक्षत हाथ में लेकर आवाहन करें:</p>

<p>
ॐ साधिदैवतसप्रत्यधिदैवतविनायकादिपञ्चकसहित
नवग्रहाः इहागच्छत इह तिष्ठत ।
</p>

<p>पाद्य, अर्घ्य, आचमन, स्नान, गन्ध, पुष्प, दूर्वा, बिल्वपत्र, धूप, दीप, नैवेद्य अर्पण करें।</p>

<p>
ॐ नवग्रहेभ्यो नमः ॥
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दशदिक्पाल पूजन</h3>

<p>
ॐ इन्द्रादिदशदिक्पाला इहागच्छत इह तिष्ठत ।
</p>

<p>
ॐ इन्द्रादिदशदिक्पालेभ्यो नमः ॥
</p>

<p>दसों दिशाओं के अधिपति देवताओं को पाद्य, अर्घ्य, पुष्प, धूप, दीप, नैवेद्य अर्पित करें।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> धरित्री पूजन</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong></p>

<p>
ॐ हिरण्यगर्भे वसुधे शेषस्योपरि शायिनि ।
वसाम्यहं तव पृष्ठे गृहाणार्घ धरित्रि मे ॥
</p>

<p>
ॐ भूर्भुवः स्वर्धरित्र्यै नमः ॥
</p>

<p><strong>क्या करें:</strong> भूमि को अर्घ्य दें, सिन्दूर, चन्दन, पुष्प चढ़ाएँ।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> कूर्म पूजन</h3>

<p>
ॐ सर्वलक्षणसम्पन्न सर्वेश कमलाधिप ।
स्थानं देहि गृहं कर्तुं विष्णुरूप नमोऽस्तु ते ॥
</p>

<p>
ॐ भूर्भुवः स्वः कूर्माय नमः ॥
</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> अनन्त एवं नागपूजन</h3>

<p>
ॐ हिमकुन्दप्रतीकाश नागानन्त महाफणिन् ।
स्थानं देहि गृहं कर्तुं गृहाणार्थ नमोऽस्तु ते ॥
</p>

<p>
ॐ भूर्भुवः स्वः अनन्ताय नमः ॥
</p>

<p>इसी प्रकार वासुकी, तक्षक, कुलिक, कर्कोटक, पद्म, शंखचूड, महापद्म, धनञ्जय का पूजन करें।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वास्तुपुरुष पूजन</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong></p>

<p>
ॐ वास्तोष्पतिं महादेवं सर्वसिद्धिविधायकम् ।
शान्तिकर्तारमीशानं तं वास्तुं प्रणतोऽस्म्यहम् ॥
</p>

<p>
ॐ भूर्भुवः स्वः वास्तोष्पतये नमः ॥
</p>

<p><strong>क्या करें:</strong> वास्तुपुरुष को आसन, पाद्य, अर्घ्य, गन्ध, पुष्प, नैवेद्य अर्पित करें।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> स्तम्भरोपण</h3>

<p><strong>मन्त्र:</strong></p>

<p>
ॐ यथाचलो गुरुर्मेरुरावासमचलं कृतम् ।
आरोपितगृहस्तम्भं तथा त्वमचलं कुरु ॥
</p>

<p><strong>क्या करें:</strong> गर्त (गड्ढे) में गृहस्तम्भ स्थापित करें।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> बलिदान विधि</h3>

<p>दधि, घृत, माषयुक्त पका हुआ अन्न लेकर निम्न प्रकार बलि दें:</p>

<p>
ॐ गणपत्यादिपञ्चदेवताभ्यः एष सद्धिघृतमाषभक्तबलिः नमः ॥
</p>

<p>
ॐ नवग्रहदेभ्यः एष बलिः नमः ॥
</p>

<p>
ॐ अष्टवसुभ्यः एष बलिः नमः ॥
</p>

<p>
ॐ क्षेत्रपालाय नमः एष बलिः ॥
</p>

<p>
ॐ क्रूरभूताय नमः एष बलिः ॥
</p>

<p>इसी प्रकार पूर्व, पश्चिम, उत्तर, दक्षिण एवं कोनों में दिक्पालों को बलि अर्पित करें।</p>

<hr>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f538.png" alt="🔸" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वास्तुपुरुष प्रार्थना</h3>

<p>
ॐ यथा मेरुगिरेः शृङ्गे देवानामालयः सदा ।
तथा ब्रह्मादिदेवानां गेहे मे स्थिरता भवेत् ॥
</p>

<hr>

<p><strong>।। इति वास्तुपूजन + स्तम्भरोपण + बलिदान विधिः सम्पूर्णा ।।</strong></p>
<h2>अथ होमविधिः (गृहप्रवेश – भाग ३)</h2>

<h3>१. अग्निस्थापनम्</h3>

<p><b>विधि:</b> पूर्वाभिमुख बैठकर वेदी बनाएं। कुश से चतुर्भुज मंडल बनाकर गोमय-जल से लिपें। अग्नि स्थापित करें।</p>

<p><b>मन्त्र:</b></p>

<p>
ॐ प्रजापतये स्वाहा । इदं प्रजापतये इदं न मम ।<br>
ॐ इन्द्राय स्वाहा । इदमिन्द्राय इदं न मम ।<br>
ॐ अग्नये स्वाहा । इदमग्नये इदं न मम ।<br>
ॐ सोमाय स्वाहा । इदं सोमाय इदं न मम ।
</p>

&#8212;

<h3>२. पंचवारुणी होम</h3>

<p>
ॐ त्वन्नो अग्ने वरुणस्य विद्वान् देवस्य हेडो अवयासिसीष्ठाः ।  
यजिष्ठो वह्नितमः शोशुचानो विश्वाद्वेषांसि प्रमुमुग्ध्यस्मत् स्वाहा ।  
इदमग्नीवरुणाभ्याम् इदं न मम ॥ १ ॥
</p>

<p>
ॐ स त्वन्नो अग्नेऽवमो भवोती नेदिष्ठो अस्या उषसो व्युष्टौ ।  
अवयव नो वरुणं रराणो वीहि मृडीक सुहवो न एधि स्वाहा ।  
इदमग्नीवरुणाभ्याम् इदं न मम ॥ २ ॥
</p>

<p>
ॐ अयाश्चाग्नेऽस्यनभिशस्तिपाश्च सत्यमित्वमया असि ।  
अया नो यज्ञं वहा अस्या नो धेहि भेषजम् स्वाहा ।  
इदमग्नये इदं न मम ॥ ३ ॥
</p>

<p>
ॐ ये ते शतं वरुण ये सहस्रं यज्ञियाः पाशा वितता महान्तः ।  
तेभिर्नो अद्य सवितो विष्णुर्विश्वे मुञ्चन्तु मरुतः स्वर्काः स्वाहा ।  
इदं वरुणाय सवित्रे विष्णवे विश्वेभ्यो देवेभ्यः मरुद्भ्यः इदं न मम ॥ ४ ॥
</p>

<p>
ॐ उदुत्तमं वरुणपाशमस्मदवाधमं विमध्यमं श्रथाय ।  
अथावयमादित्यव्रते तदानागसो अदितये स्याम स्वाहा ।  
इदं वरुणाय इदं न मम ॥ ५ ॥
</p>

&#8212;

<h3>३. व्याहृति होम</h3>

<p>
ॐ भूः स्वाहा । इदं भूः इदं न मम ।<br>
ॐ भुवः स्वाहा । इदं भुवः इदं न मम ।<br>
ॐ स्वः स्वाहा । इदं स्वः इदं न मम ।
</p>

&#8212;

<h3>४. नवग्रह होम (संक्षेप क्रम)</h3>

<p>
ॐ आकृष्णेन रजसा वर्तमानो निवेशयन्नमृतं मर्त्यं च ।  
हिरण्ययेन सविता रथेन देवो याति भुवनानि पश्यन् स्वाहा ।  
इदं सूर्याय इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ इमं देवा असपत्नं सुवध्वं महते क्षत्राय महते ज्यैष्ठाय स्वाहा ।  
इदं सोमाय इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ अग्निर्मूर्धा दिवः ककुत्पतिः पृथिव्या अयम् स्वाहा ।  
इदं कुजाय इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ उद्बुद्ध्यस्वाग्ने प्रतिजागृहि त्वम् स्वाहा ।  
इदं बुधाय इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ बृहस्पते अति यदर्यो अर्हात् स्वाहा ।  
इदं बृहस्पतये इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ अन्नात्परिस्रुतो रसं स्वाहा ।  
इदं शुक्राय इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ शन्नो देवीरभिष्टय आपो भवन्तु पीतये स्वाहा ।  
इदं शनैश्चराय इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ कयानश्चित्र आभुवत् स्वाहा ।  
इदं राहवे इदं न मम ।
</p>

<p>
ॐ केतुं कृण्वन्नकेतवे स्वाहा ।  
इदं केतवे इदं न मम ।
</p>

&#8212;

<h3>५. पूर्णाहुति</h3>

<p>
ॐ अग्नये स्विष्टकृते स्वाहा । इदमग्नये स्विष्टकृते इदं न मम ।<br>
ॐ प्रजापतये स्वाहा । इदं प्रजापतये इदं न मम ।
</p>

&#8212;

<h3>६. अभिषेक मन्त्र</h3>

<p>
ॐ सुरास्त्वामभिषिञ्चन्तु ब्रह्मविष्णुमहेश्वराः ।  
वासुदेवो जगन्नाथः सङ्कर्षणो विभुः ।  
प्रद्युम्नश्चानिरुद्धश्च भवन्तु विजयाय ते ॥
</p>

<p>
कीर्तिर्लक्ष्मीर्धृतिर्मेधा तुष्टिः श्रद्धा क्रिया मतिः ।  
बुद्धिर्लज्जा वपुः शान्तिः कान्तिश्च मातरः ॥
</p>

<p>
सरितः सागराः शैलास्तीर्थानि जलदा नदाः ।  
एते त्वामभिषिञ्चन्तु सर्वकामार्थसिद्धये ॥
</p>

&#8212;

<h3>७. विसर्जनम्</h3>

<p>
ॐ यान्तु देवगणाः सर्वे पूजामादाय मामकीम् ।  
इष्टकामप्रसिद्ध्यर्थं पुनरागमनाय च ॥
</p>

<p>
ॐ पूजितदेवताः क्षमध्वं स्वस्थानं गच्छत ।
</p>

<h3>शान्तिपाठ</h3>

<p>
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥
</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sampurn-griha-pravesh-vidhi/">संपूर्ण गृहप्रवेश विधि मंत्र सहित | वास्तुपूजन, होम, स्तम्भरोपण एवं अभिषेक</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sampurn-griha-pravesh-vidhi/">संपूर्ण गृहप्रवेश विधि मंत्र सहित | वास्तुपूजन, होम, स्तम्भरोपण एवं अभिषेक</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Ram Shabd Roop aur Akarant Pulling Shabd Roop – Complete Guide in Hindi &#124; राम शब्द रूप के साथ समझें कैसे और रूप बनेंगे</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/akarant-pulling-shabd-roop/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=akarant-pulling-shabd-roop</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 19 Feb 2026 16:42:52 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[प्रतियोगी परीक्षा]]></category>
		<category><![CDATA[शब्द रूप (Shabd Roop)]]></category>
		<category><![CDATA[संस्कृत व्याकरण]]></category>
		<category><![CDATA[Pulling Shabd Roop]]></category>
		<category><![CDATA[Sanskrit Competitive Exam]]></category>
		<category><![CDATA[Sanskrit Grammar]]></category>
		<category><![CDATA[Shabd Roop Sanskrit]]></category>
		<category><![CDATA[अकारान्त शब्द रूप]]></category>
		<category><![CDATA[राम शब्द रूप]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=276</guid>

					<description><![CDATA[<p>अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप (राम शब्द रूप) अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप संस्कृत व्याकरण का अत्यंत महत्वपूर्ण विषय है। राम शब्द [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/akarant-pulling-shabd-roop/">Ram Shabd Roop aur Akarant Pulling Shabd Roop – Complete Guide in Hindi | राम शब्द रूप के साथ समझें कैसे और रूप बनेंगे</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/akarant-pulling-shabd-roop/">Ram Shabd Roop aur Akarant Pulling Shabd Roop – Complete Guide in Hindi | राम शब्द रूप के साथ समझें कैसे और रूप बनेंगे</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<div class="sp-section">

<h1>अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप (राम शब्द रूप)</h1>

<p>
अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप संस्कृत व्याकरण का अत्यंत महत्वपूर्ण विषय है।
राम शब्द रूप इसका सबसे प्रमुख उदाहरण है।
CTET, TET, BPSC, NET तथा अन्य प्रतियोगी परीक्षाओं में अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप से प्रश्न अवश्य पूछे जाते हैं।
इस लेख में हम राम शब्द रूप को पूर्ण रूप से समझेंगे।
</p>

<hr>

<h2>अकारान्त पुल्लिंग शब्द किसे कहते हैं?</h2>

<p>
जो पुल्लिंग शब्द “अ” पर समाप्त होते हैं, उन्हें अकारान्त पुल्लिंग शब्द कहते हैं।
जैसे – राम, नर, देव, जनक, बालक, श्याम आदि।
इन सभी शब्दों का रूप राम शब्द रूप के समान ही बनता है।
</p>

<hr>

<h2>राम शब्द रूप (अकारान्त पुल्लिंग)</h2>

<div class="sp-shlok-box">

<table style="width:100%; border-collapse:collapse; text-align:center; font-size:18px;">
<thead>
<tr style="background:#ffe0b2;">
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">विभक्ति</th>
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">एकवचन</th>
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">द्विवचन</th>
<th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">बहुवचन</th>
</tr>
</thead>

<tbody>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>प्रथमा</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामौ</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामाः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>द्वितीया</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामौ</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामान्</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>तृतीया</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामेण</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामाभ्याम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामैः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>चतुर्थी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामाय</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामाभ्याम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामेभ्यः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>पञ्चमी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामात्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामाभ्याम्</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामेभ्यः</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>षष्ठी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामस्य</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामयोः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामाणाम्</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>सप्तमी</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामे</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामयोः</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">रामेषु</td>
</tr>

<tr>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;"><strong>सम्बोधन</strong></td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">हे राम</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">हे रामौ</td>
<td style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">हे रामाः</td>
</tr>

</tbody>
</table>

</div>

<hr>

<h2>अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप के नियम</h2>

<ul>
<li>प्रथमा एकवचन में “ः” आता है — रामः</li>
<li>द्वितीया बहुवचन में “आन्” आता है — रामान्</li>
<li>तृतीया एकवचन में “एण” आता है — रामेण</li>
<li>चतुर्थी एकवचन में “आय” आता है — रामाय</li>
<li>षष्ठी एकवचन में “स्य” आता है — रामस्य</li>
<li>सप्तमी एकवचन में “ए” आता है — रामे</li>
</ul>

<hr>

<h2>इसी प्रकार चलने वाले शब्द</h2>

<p>
नर, देव, जनक, बालक, श्याम, छात्र, गुरुजन आदि।
इन सभी शब्दों का रूप राम शब्द रूप के समान ही बनेगा।
</p>

<hr>

<h2>परीक्षा में पूछे जाने वाले प्रश्न</h2>

<ul>
<li>राम शब्द का तृतीया बहुवचन क्या है?</li>
<li>देव शब्द का षष्ठी एकवचन लिखिए।</li>
<li>नर शब्द का चतुर्थी बहुवचन क्या होगा?</li>
</ul>

<p>
अतः राम शब्द रूप को पूर्ण रूप से याद करना आवश्यक है।
</p>

<hr>

<h2>निष्कर्ष</h2>

<p>
अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप संस्कृत व्याकरण की आधारशिला है।
यदि राम शब्द रूप आपको पूरी तरह याद है,
तो आप सभी अकारान्त पुल्लिंग शब्दों के रूप आसानी से बना सकते हैं।
प्रतियोगी परीक्षाओं की दृष्टि से यह अत्यंत महत्वपूर्ण विषय है।
</p>

</div>



<div class="sp-shlok-box">

<h2>अकारान्त पुल्लिंग शब्द रूप जनरेटर</h2>

<p>कोई भी अकारान्त पुल्लिंग शब्द लिखें (जैसे – नर, देव, बालक):</p>

<input type="text" id="akarantWord" placeholder="उदाहरण: नर" 
style="padding:10px; width:60%; font-size:16px;">

<button onclick="generateAkarant()" 
style="padding:10px 15px; font-size:16px; background:#ff6f00; color:white; border:none; cursor:pointer;">
शब्द रूप बनाएं
</button>

<div id="output" style="margin-top:20px;"></div>

</div>

<script>

function generateAkarant() {
    let word = document.getElementById("akarantWord").value.trim();

    if(word === "") {
        alert("कृपया कोई शब्द लिखें");
        return;
    }

    let base = word;

    let result = `
    <h3>${word} शब्द रूप</h3>

    <table style="width:100%; border-collapse:collapse; text-align:center; font-size:18px;">
    <tr style="background:#ffe0b2;">
        <th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">विभक्ति</th>
        <th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">एकवचन</th>
        <th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">द्विवचन</th>
        <th style="border:1px solid #ccc; padding:8px;">बहुवचन</th>
    </tr>

    <tr><td>प्रथमा</td><td>${base}ः</td><td>${base}ौ</td><td>${base}ाः</td></tr>
    <tr><td>द्वितीया</td><td>${base}म्</td><td>${base}ौ</td><td>${base}ान्</td></tr>
    <tr><td>तृतीया</td><td>${base}ेण</td><td>${base}ाभ्याम्</td><td>${base}ैः</td></tr>
    <tr><td>चतुर्थी</td><td>${base}ाय</td><td>${base}ाभ्याम्</td><td>${base}ेभ्यः</td></tr>
    <tr><td>पञ्चमी</td><td>${base}ात्</td><td>${base}ाभ्याम्</td><td>${base}ेभ्यः</td></tr>
    <tr><td>षष्ठी</td><td>${base}स्य</td><td>${base}योः</td><td>${base}ाणाम्</td></tr>
    <tr><td>सप्तमी</td><td>${base}े</td><td>${base}योः</td><td>${base}ेषु</td></tr>
    <tr><td>सम्बोधन</td><td>हे ${base}</td><td>हे ${base}ौ</td><td>हे ${base}ाः</td></tr>

    </table>
    `;

    document.getElementById("output").innerHTML = result;
}

</script>


<ul class="wp-block-latest-posts__list wp-block-latest-posts"><li><a class="wp-block-latest-posts__post-title" href="https://sanskritpeeth.in/aakarant-striling-shabd-roop/">आकारान्त स्त्रीलिंग शब्द रूप (रमा शब्द रूप) – संस्कृत व्याकरण</a></li>
<li><a class="wp-block-latest-posts__post-title" href="https://sanskritpeeth.in/sampurn-griha-pravesh-vidhi/">संपूर्ण गृहप्रवेश विधि मंत्र सहित | वास्तुपूजन, होम, स्तम्भरोपण एवं अभिषेक</a></li>
<li><a class="wp-block-latest-posts__post-title" href="https://sanskritpeeth.in/akarant-pulling-shabd-roop/">Ram Shabd Roop aur Akarant Pulling Shabd Roop – Complete Guide in Hindi | राम शब्द रूप के साथ समझें कैसे और रूप बनेंगे</a></li>
<li><a class="wp-block-latest-posts__post-title" href="https://sanskritpeeth.in/dash-dik-raksha-vidhi-mantra/">दशदिक्-रक्षा-विधान (दिक्-बन्धन विधि) | Dash Dik Raksha Vidhi Mantra &amp; Benefits</a></li>
<li><a class="wp-block-latest-posts__post-title" href="https://sanskritpeeth.in/sankalp-vidhi/">संकल्प विधिः | Sankalp Vidhi</a></li>
</ul><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/akarant-pulling-shabd-roop/">Ram Shabd Roop aur Akarant Pulling Shabd Roop – Complete Guide in Hindi | राम शब्द रूप के साथ समझें कैसे और रूप बनेंगे</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/akarant-pulling-shabd-roop/">Ram Shabd Roop aur Akarant Pulling Shabd Roop – Complete Guide in Hindi | राम शब्द रूप के साथ समझें कैसे और रूप बनेंगे</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>दशदिक्-रक्षा-विधान (दिक्-बन्धन विधि) &#124; Dash Dik Raksha Vidhi Mantra &#038; Benefits</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/dash-dik-raksha-vidhi-mantra/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=dash-dik-raksha-vidhi-mantra</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 19 Feb 2026 16:18:05 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[मंत्र एवं पूजा विधान]]></category>
		<category><![CDATA[Dash Dik Raksha]]></category>
		<category><![CDATA[Dik Bandhan Vidhi]]></category>
		<category><![CDATA[Hindu Ritual Protection Mantra]]></category>
		<category><![CDATA[Pooja Direction Protection]]></category>
		<category><![CDATA[कर्मकांड विधि]]></category>
		<category><![CDATA[दशदिक् रक्षा]]></category>
		<category><![CDATA[दिक बंधन विधि]]></category>
		<category><![CDATA[दिशा रक्षा मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[पूजा सुरक्षा विधि]]></category>
		<category><![CDATA[पूजा से पहले रक्षा मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[भूत प्रेत निवारण मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[वैदिक मंत्र]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=270</guid>

					<description><![CDATA[<p>🕉️ दशदिक्-रक्षा-विधानम् (दिक्-बन्धन विधि) 🔶 यह क्रिया कब करें? संकल्प और कलश-स्थापन के पश्चात् तथा मुख्य पूजा प्रारम्भ करने से [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/dash-dik-raksha-vidhi-mantra/">दशदिक्-रक्षा-विधान (दिक्-बन्धन विधि) | Dash Dik Raksha Vidhi Mantra & Benefits</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/dash-dik-raksha-vidhi-mantra/">दशदिक्-रक्षा-विधान (दिक्-बन्धन विधि) | Dash Dik Raksha Vidhi Mantra &amp; Benefits</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h2><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f549.png" alt="🕉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दशदिक्-रक्षा-विधानम् (दिक्-बन्धन विधि)</h2>

<div class="sp-shlok-box">

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> यह क्रिया कब करें?</h3>
<div class="sp-shlok-text">
संकल्प और कलश-स्थापन के पश्चात् तथा मुख्य पूजा प्रारम्भ करने से पूर्व दशदिक्-रक्षा की जाती है।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> आवश्यक सामग्री</h3>
<div class="sp-shlok-text">
• अक्षत (चावल)<br>
• पीली सरसों<br>
• थोड़ा शुद्ध जल<br>
• एक छोटी कटोरी
</div>

<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> अक्षत और पीली सरसों को मिलाकर रखें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> विधि</h3>
<div class="sp-shlok-text">
• पूर्व दिशा की ओर मुख करके बैठें।<br>
• दाहिने हाथ में अक्षत-सरसों लें।<br>
• प्रत्येक मंत्र के साथ संबंधित दिशा में थोड़ा अक्षत छोड़ें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दिशा-रक्षा मंत्र</h3>

<div class="sp-shlok-text">
पूर्व रक्षतु वाराह आग्नेय्यां गरुड़ध्वजः ।<br>
दक्षिणे पद्मनाभस्तु नैर्ऋत्यां मधुसूदनः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पूर्व, आग्नेय, दक्षिण, नैऋत्य दिशा में अक्षत छोड़ें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
पश्चिमे चैव गोविन्दो वायव्यां तु जनार्दनः ।<br>
उत्तरे श्रीपती रक्षेदैशान्यां तु महेश्वरः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पश्चिम, वायव्य, उत्तर, ईशान दिशा में अक्षत छोड़ें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
ऊर्ध्व रक्षतु धाता वो अधोऽनन्तश्च रक्षतु ।<br>
एवं दश दिशो रक्षेद् वासुदेवो जनार्दनः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> ऊपर संकेत करें, फिर नीचे भूमि पर अक्षत छोड़ें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> विशेष रक्षा मंत्र</h3>

<div class="sp-shlok-text">
रक्षाहीनंतु यत्स्थानं रक्षत्वीशो ममाद्रिधिक् ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> चारों ओर थोड़ा अक्षत घुमा दें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> भूत-प्रेत निवारण मंत्र</h3>

<div class="sp-shlok-text">
यदत्र संस्थितं भूतं स्थानमाश्रित्य सर्वदा ।<br>
स्थानं त्यक्त्वा तु तत्सर्व यत्रस्थं तत्र गच्छतु ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अपक्रामन्तु ते भूता ये भूता भूमिसंस्थिताः ।<br>
ये भूता विघ्नकर्तारस्ते नश्यन्तु शिवाज्ञया ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अपक्रामन्तु भूतानि पिशाचाः सर्वतो दिशम् ।<br>
सर्वेषामविरोधेन पूजाकर्म समारभे ॥
</div>

<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> अंत में सामने अक्षत छोड़कर हाथ झाड़ लें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इसके बाद</h3>
<div class="sp-shlok-text">
• आचमन करें।<br>
• हाथ शुद्ध करें।<br>
• अब मुख्य पूजा प्रारम्भ करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दशदिक्-रक्षा क्यों करनी चाहिए?</h3>

<div class="sp-shlok-text">
दशदिक्-रक्षा का अर्थ है दसों दिशाओं की आध्यात्मिक सुरक्षा। 
यह क्रिया पूजा-स्थल को शुद्ध एवं सुरक्षित बनाती है।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> लाभ</h3>

<div class="sp-shlok-text">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/2714.png" alt="✔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पूजा निर्विघ्न सम्पन्न होती है।<br>
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/2714.png" alt="✔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> नकारात्मक शक्तियाँ दूर होती हैं।<br>
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/2714.png" alt="✔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> मानसिक एकाग्रता बढ़ती है।<br>
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/2714.png" alt="✔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दिशा-देवताओं की कृपा प्राप्त होती है।<br>
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/2714.png" alt="✔" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> साधना में सुरक्षा कवच बनता है।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> शास्त्रीय महत्व</h3>

<div class="sp-shlok-text">
वेद एवं गृह्यसूत्रों में यज्ञ तथा पूजन से पूर्व दिशा-शुद्धि अनिवार्य मानी गई है। 
यह दैवी संरक्षण की स्थापना है।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-source">
।। इति दशदिक्-रक्षा-विधानम् सम्पूर्णम् ।।
</div>

</div><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/dash-dik-raksha-vidhi-mantra/">दशदिक्-रक्षा-विधान (दिक्-बन्धन विधि) | Dash Dik Raksha Vidhi Mantra & Benefits</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/dash-dik-raksha-vidhi-mantra/">दशदिक्-रक्षा-विधान (दिक्-बन्धन विधि) | Dash Dik Raksha Vidhi Mantra &amp; Benefits</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>संकल्प विधिः &#124; Sankalp Vidhi</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/sankalp-vidhi/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=sankalp-vidhi</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 19 Feb 2026 16:07:48 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[मंत्र एवं पूजा विधान]]></category>
		<category><![CDATA[कर्मकाण्ड विधि]]></category>
		<category><![CDATA[कलश स्थापना से पूर्व संकल्प]]></category>
		<category><![CDATA[गृहप्रवेश संकल्प]]></category>
		<category><![CDATA[पूजा क्रम]]></category>
		<category><![CDATA[पूजा संकल्प मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[यज्ञ संकल्प]]></category>
		<category><![CDATA[विवाह संकल्प]]></category>
		<category><![CDATA[वैदिक संकल्प]]></category>
		<category><![CDATA[संकल्प कैसे करें]]></category>
		<category><![CDATA[संकल्प विधि]]></category>
		<category><![CDATA[संस्कृत मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[हिंदू पूजा विधि]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=264</guid>

					<description><![CDATA[<p>🕉️ संकल्प-विधिः (पूर्ण एवं शास्त्रोक्त) 🔶 संकल्प से पूर्व तैयारी • दाहिने हाथ में कुशा रखें। • कुशा के ऊपर [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sankalp-vidhi/">संकल्प विधिः | Sankalp Vidhi</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sankalp-vidhi/">संकल्प विधिः | Sankalp Vidhi</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h2><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f549.png" alt="🕉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> संकल्प-विधिः (पूर्ण एवं शास्त्रोक्त)</h2>

<div class="sp-shlok-box">

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> संकल्प से पूर्व तैयारी</h3>
<div class="sp-shlok-text">
• दाहिने हाथ में कुशा रखें।<br>
• कुशा के ऊपर पुष्प, अक्षत, थोड़े जल और फल रखें।<br>
• उत्तर दिशा की ओर मुख करके बैठें।<br>
• विवाहित हों तो पत्नी दाहिनी ओर बैठें।<br>
• दाहिना हाथ जलपात्र के ऊपर रखें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> संकल्प मंत्र</h3>

<div class="sp-shlok-text">
ॐ विष्णुर्विष्णुर्विष्णुः<br>
श्रीमद्भगवतो महापुरुषस्य विष्णोराज्ञया प्रवर्तमानस्य अद्य श्रीब्रह्मणोऽह्नि द्वितीयपरार्द्धे विष्णुपदे श्रीश्वेतवाराहकल्पे वैवस्वतमन्वन्तरे अष्टाविशतितमे कलियुगे कलिप्रथमचरणे जम्बूद्वीपे भूर्लोके भारतवर्षे भरतखण्डे आर्यावर्ते अमुकदेशे अमुकक्षेत्रे
</div>

<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> यहाँ अपना देश, राज्य, शहर या तीर्थस्थान का नाम बोलें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अमुकसंवत्सरे अमुकायने अमुकरितौ अमुकमासे अमुकपक्षे अमुकतिथौ अमुकवासरे अमुकनक्षत्रे अमुकयोगे अमुककरणे
</div>

<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> यहाँ वर्तमान वर्ष, मास, पक्ष, तिथि, वार, नक्षत्र आदि बोलें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अमुकगोत्रोत्पन्नः अमुकशर्माहं (वर्माऽहम्, गुप्तोऽहम्) सपत्नीकोऽहं 
मम कायिकाद्यखिलपापक्षयपूर्वक धर्मार्थकाममोक्षचतुर्विधपुरुषार्थसिद्ध्यर्थं 
श्रीपरमेश्वरप्रीत्यर्थं अमुककार्यसिद्ध्यर्थं अमुककर्म करिष्ये इति सङ्कल्पः ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> संकल्प पूर्णता मंत्र</h3>

<div class="sp-shlok-text">
संकल्पितार्थाः सिद्धयः सन्तु पूर्णाः सन्तु मनोरथाः ।<br>
शत्रूणां बुद्धिनाशोऽस्तु मित्रानामुदयस्तव ॥
</div>

<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> अब दाहिने हाथ का जल भूमि पर छोड़ दें। संकल्प पूर्ण हुआ।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> संकल्प के पश्चात्</h3>

<div class="sp-shlok-text">
संकल्प पूर्ण होने के पश्चात् कलश-स्थापन किया जाता है। 
कलश स्थापना पूजा का अत्यंत महत्वपूर्ण अंग है, 
क्योंकि उसी में देवताओं का आवाहन कर सम्पूर्ण पूजा की आधारशिला स्थापित की जाती है।
</div>

<div class="sp-shlok-text">
विधिवत् कलश स्थापना की पूर्ण शास्त्रोक्त विधि नीचे दिए गए लिंक पर उपलब्ध है।
</div>

<div class="sp-shlok-text">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> <a href="https://sanskritpeeth.in/kalash-sthapan-vidhi/" target="_blank">
कलश-स्थापन-विधि देखने के लिए यहाँ क्लिक करें
</a>
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-source">
।। इति संकल्प-विधिः सम्पूर्णा ।।
</div>

</div>



<p></p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sankalp-vidhi/">संकल्प विधिः | Sankalp Vidhi</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/sankalp-vidhi/">संकल्प विधिः | Sankalp Vidhi</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>कलश स्थापन विधिः &#124; Kalash Sthapan Vidhi</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/kalash-sthapan-vidhi/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=kalash-sthapan-vidhi</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 19 Feb 2026 15:50:16 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[मंत्र एवं पूजा विधान]]></category>
		<category><![CDATA[कलश स्थापन विधि]]></category>
		<category><![CDATA[कलश स्थापना]]></category>
		<category><![CDATA[गृहप्रवेश पूजा]]></category>
		<category><![CDATA[पंचपल्लव]]></category>
		<category><![CDATA[पूजन विधि]]></category>
		<category><![CDATA[वरुण आवाहन]]></category>
		<category><![CDATA[विवाह पूजा]]></category>
		<category><![CDATA[वैदिक मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[श्रीफल स्थापना]]></category>
		<category><![CDATA[सप्तमृत्तिका]]></category>
		<category><![CDATA[संस्कृत मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[हिंदू पूजा विधि]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=259</guid>

					<description><![CDATA[<p>🕉️ कलश-स्थापन-विधिः (पूर्ण एवं विस्तृत) 🔶 आवश्यक सामग्री • ताम्र / पीतल / चाँदी का कलश • शुद्ध जल (गंगाजल [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/kalash-sthapan-vidhi/">कलश स्थापन विधिः | Kalash Sthapan Vidhi</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/kalash-sthapan-vidhi/">कलश स्थापन विधिः | Kalash Sthapan Vidhi</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h2><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f549.png" alt="🕉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> कलश-स्थापन-विधिः (पूर्ण एवं विस्तृत)</h2>

<div class="sp-shlok-box">

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> आवश्यक सामग्री</h3>
<div class="sp-shlok-text">
• ताम्र / पीतल / चाँदी का कलश<br>
• शुद्ध जल (गंगाजल सहित)<br>
• रोली / कुमकुम<br>
• मौली (कलावा)<br>
• अक्षत (चावल)<br>
• साबुत धान्य<br>
• सुपारी (पूगीफल)<br>
• पंचपल्लव (आम के पत्ते 5 या 7)<br>
• दूर्वा<br>
• सर्वोषधि (या तुलसी पत्र)<br>
• सप्तमृत्तिका (यदि उपलब्ध)<br>
• पंचरत्न (या कोई रत्न/सिक्का)<br>
• स्वर्ण (या पीला सिक्का)<br>
• वस्त्र (लाल/पीला कपड़ा)<br>
• नारियल (श्रीफल)<br>
• पुष्प<br>
• दीपक<br>
• अगरबत्ती
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> स्थापना स्थान की तैयारी</h3>
<div class="sp-shlok-text">
• भूमि या पाटे को शुद्ध करें।<br>
• रोली से अष्टदल कमल बनाएं।<br>
• उसके ऊपर अक्षत या धान्य रखें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> भूमि स्पर्श</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ भूरसि भूमिरस्यदितिरसि विश्वधाया विश्वस्य भुवनस्य धर्ती ।<br>
पृथिवीं यच्छ पृथिवीं दृंह पृथिवी मा हिंसीः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से भूमि या पाटे को स्पर्श करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> धान्यप्रक्षेपः</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ धान्यमसि धिनुहि देवान् प्राणाय त्वो दानाय त्वा व्यानाय त्वा ।<br>
दीर्घामनु प्रसितिमायुषे धां देवो वः सविता हिरण्यपाणिः प्रति गृभ्णात्वच्छिद्रेण पाणिना चक्षुषे त्वा महीनां पयोऽसि ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से अष्टदल कमल पर धान्य डालें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> कलश-स्थापनम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ आजिघ्र कलशं मह्या त्वा विशन्त्विन्दवः ।<br>
पुनरूर्जा निवर्तस्व सा नः सहस्रं धुक्ष्वोरुधारा पयस्वती पुनर्मा विसताद्रयिः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से धान्य के ऊपर कलश स्थापित करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> कलशे जलम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ वरुणस्योत्तम्भनमसि वरुणस्य स्कम्भसर्जनी स्थो<br>
वरुणस्य ऋतसदन्यसि वरुणस्य ऋतसदनमसि<br>
वरुणस्य ऋतसदनमासीद ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से कलश में शुद्ध जल भरें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> चन्दनम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ त्वां गन्धर्वाऽ अखनन् त्वामिन्द्रस्त्वां बृहस्पतिः ।<br>
त्वामोषधे सोमो राजा विद्वान् यक्ष्मादमुच्यत ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से चन्दन अर्पित करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> सर्वोषधिः</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ या ओषधीः पूर्वा जाता देवेभ्यस्त्रियुगं पुरा ।<br>
मनै नु बभ्रूणामहः शतं धामानि सप्त च ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से सर्वोषधि या तुलसी पत्र डालें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> दूर्वा</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ काण्डात्काण्डात्प्ररोहन्ती परुषः परुषस्परि ।<br>
एवा नो दूर्वे प्रतनु सहस्रेण शतेन च ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से दूर्वा अर्पित करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पञ्चपल्लवः</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ अश्वत्थे वो निषदनं पर्णे वो वसतिष्कृता ।<br>
गोभाज इत्किलासथ यत्सनवध पूरुषम् ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से आम के 5 पत्ते कलश के मुख पर रखें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> सप्तमृत्तिका</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ स्योना पृथिवि नो भवाऽनृक्षरा निवेशनी ।<br>
यच्छा नः शर्म सप्रथाः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से सप्तमृत्तिका डालें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पूगीफलम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ याः फलिनीर्या अफला अपुष्पा याञ्च पुष्पिणीः ।<br>
बृहस्पतिप्रसूतास्ता नो मुञ्चन्त्वः हसः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से सुपारी डालें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पञ्चरत्नम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ परि वाजपतिः कविरग्निर्हव्यान्यक्रमीत् दधद्रत्नानि दाशुषे ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से पंचरत्न या प्रतीकात्मक सिक्का डालें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> हिरण्य प्रक्षेपः</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ हिरण्यगर्भः समवर्त्तताग्रे भूतस्य जातः पतिरेक आसीत् ।<br>
सदाधार पृथिवीं द्यामुतेमां कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से स्वर्ण या सिक्का डालें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वस्त्रम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ सुजातो ज्योतिषा सह शर्मा वरूथमासदत्स्वः ।<br>
वासोऽग्ने विश्वरूपः सं व्ययस्व विभावसो ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से वस्त्र अर्पित करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पूर्णपात्रम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ पूर्णा दर्वि परा पत सुपूर्णा पुनरा पत ।<br>
वस्नेव विक्रीणावहा इषमूर्जः शतक्रतो ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से पूर्णता एवं समृद्धि की भावना करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> श्रीफलम्</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ श्रीश्चते लक्ष्मीश्च पत्न्यावहोरात्रे पार्श्वे नक्षत्राणि रूपमश्विनौ व्यात्तम् ।<br>
इष्ण्णन्त्रिषाणामुम्मऽइषाण सर्वलोकं मऽ इषाण ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से नारियल (श्रीफल) पंचपल्लव के ऊपर स्थापित करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वरुण आवाहन</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ तत्त्वा यामि ब्रह्मणा वन्दमानस्तदा शास्ते यजमानो हविर्भिः ।<br>
अहेडमानो वरुणेह बोध्युरुशः स मा न आयुः प्रमोषीः ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> इस मंत्र से वरुण देव का आवाहन करें।
</div>

<div class="sp-shlok-text">
ॐ अपां पतये वरुणाय नमः ।
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> वरुण देव को नमस्कार करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h3><img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f536.png" alt="🔶" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> प्रतिष्ठा</h3>
<div class="sp-shlok-text">
ॐ मनो जूतिर्जुषतामाज्यस्य बृहस्पतिर्यज्ञमिमं तनोत्वरिष्टम् ।<br>
यज्ञं समिमं दधातु ।<br>
विश्वे देवास इह मादयन्ताम् ।<br>
ॐ प्रतिष्ठ ॥
</div>
<div class="sp-shlok-source">
<img src="https://s.w.org/images/core/emoji/17.0.2/72x72/1f449.png" alt="👉" class="wp-smiley" style="height: 1em; max-height: 1em;" /> पुष्प अर्पित कर कलश की प्रतिष्ठा करें।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-source">
।। इति शास्त्रोक्त कलश-स्थापन-विधिः सम्पूर्णा ।।
</div>

</div><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/kalash-sthapan-vidhi/">कलश स्थापन विधिः | Kalash Sthapan Vidhi</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/kalash-sthapan-vidhi/">कलश स्थापन विधिः | Kalash Sthapan Vidhi</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>स्वस्ति वाचन &#124; Swasti Vachan</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/swasti-vachan/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=swasti-vachan</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 19 Feb 2026 15:24:45 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[मंत्र एवं पूजा विधान]]></category>
		<category><![CDATA[अम्बे अम्बिके मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[आ नो भद्राः]]></category>
		<category><![CDATA[गणेश मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[द्वादश नाम गणेश]]></category>
		<category><![CDATA[पूजा प्रारंभ मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[मंगलाचारण]]></category>
		<category><![CDATA[वक्रतुण्ड महाकाय]]></category>
		<category><![CDATA[वैदिक मंत्र]]></category>
		<category><![CDATA[शुक्लाम्बरधरं]]></category>
		<category><![CDATA[संस्कृत श्लोक]]></category>
		<category><![CDATA[स्वस्तिवाचन]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=252</guid>

					<description><![CDATA[<p>स्वस्तिवाचन एवं मङ्गलाचारण आ नो भद्राः क्रतवो यन्तु विश्वतोऽदब्धासो अपरीतास उद्भिदः । देवा नो यथा सदमिद्वृधे असन्नप्रायुवो रक्षितारो दिवे-दिवे ॥ [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/swasti-vachan/">स्वस्ति वाचन | Swasti Vachan</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/swasti-vachan/">स्वस्ति वाचन | Swasti Vachan</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h3>स्वस्तिवाचन एवं मङ्गलाचारण</h3>

<div class="sp-shlok-box">

<div class="sp-shlok-text">
आ नो भद्राः क्रतवो यन्तु विश्वतोऽदब्धासो अपरीतास उद्भिदः ।<br>
देवा नो यथा सदमिद्वृधे असन्नप्रायुवो रक्षितारो दिवे-दिवे ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
देवानां भद्रा सुमतिर्नो अस्तु देवानां रातिरभि नो निवर्तताम् ।<br>
देवानां सख्यमुपसेदिमा वयं देवानां आयुः प्रतिरन्तु जीवसे ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
तान्पूर्वया निविदा हूमहे वयं भगं मित्रमदितिं दक्षमस्त्रिधम् ।<br>
अर्यमणं वरुणं सोममश्विना सरस्वती नः सुभगा मयस्करत् ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
तन्नो वातो मयोभुवातु भेषजं तन्माता पृथिवी तत्पिता द्यौः ।<br>
तद्ग्रावाणः सोमसुतो मयोभुवस्तदश्विना शृणुतं धिष्ण्या युवम् ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः ।<br>
स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः ।<br>
स्थिरैरङ्गैस्तुष्टुवांसस्तनूभिर्व्यशेमहि देवहितं यदायुः ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
द्यौः शान्तिरन्तरिक्षं शान्तिः पृथिवी शान्तिरापः शान्तिरोषधयः शान्तिः ।<br>
वनस्पतयः शान्तिर्विश्वे देवा शान्तिर्ब्रह्म शान्तिः सर्वं शान्तिः शान्तिरेव शान्तिः सा मा शान्तिरेधि ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अम्बे अम्बिके अम्बालिके नमानयति कश्चन।<br>
ससत्स्यकश्चकः  सुभद्रिकां काम्पीलवासिनीम् ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
ॐ श्रीमन्महागणाधिपतये नमः ।<br>
लक्ष्मीनारायणाभ्यां नमः ।<br>
उमा-महेश्वराभ्यां नमः ।<br>
वाणी-हिरण्यगर्भाभ्यां नमः ।<br>
शची-पुरन्दराभ्यां नमः ।<br>
मातृ-पितृ-चरणकमलेभ्यो नमः ।<br>
इष्टदेवताभ्यो नमः ।<br>
कुलदेवताभ्यो नमः ।<br>
ग्रामदेवताभ्यो नमः ।<br>
स्थानदेवताभ्यो नमः ।<br>
वास्तुदेवताभ्यो नमः ।<br>
सर्वेभ्यो देवेभ्यो नमः ।<br>
सर्वेभ्यो ब्राह्मणेभ्यो नमः ।<br>
ॐ सिद्धि-बुद्धिसहिताय श्रीमन्महागणाधिपतये नमः ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
सुमुखश्चैकदन्तश्च कपिलो गजकर्णकः ।<br>
लम्बोदरश्च विकटो विघ्ननाशो विनायकः ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
धूम्रकेतुर्गणाध्यक्षो भालचन्द्रो गजाननः ।<br>
द्वादशैतानि नामानि यः पठेच्छृणुयादपि ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
विद्यारम्भे विवाहे च प्रवेशे निर्गमे तथा ।<br>
संग्रामे संकटे चैव विघ्नस्तस्य न जायते ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
शुक्लाम्बरधरं देवं शशिवर्णं चतुर्भुजम् ।<br>
प्रसन्नवदनं ध्यायेत् सर्वविघ्नोपशान्तये ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
वक्रतुण्ड महाकाय कोटिसूर्यसमप्रभ ।<br>
निर्विघ्नं कुरु मे देव सर्वकार्येषु सर्वदा ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-source">
स्वस्तिवाचन एवं मङ्गलाचारण
</div>

</div>



<p></p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/swasti-vachan/">स्वस्ति वाचन | Swasti Vachan</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/swasti-vachan/">स्वस्ति वाचन | Swasti Vachan</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>रामरक्षास्तोत्रम् &#124; Ramrakshastotram &#124; Sanskrit Peeth</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/ramrakshastotram/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=ramrakshastotram</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 13 Feb 2026 05:32:34 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[राम]]></category>
		<category><![CDATA[श्लोक संग्रह]]></category>
		<category><![CDATA[Ramrakshastotram]]></category>
		<category><![CDATA[Sanskrit Peeth]]></category>
		<category><![CDATA[SanskritPeeth]]></category>
		<category><![CDATA[रामरक्षस्तोत्र]]></category>
		<category><![CDATA[रामरक्षा स्तोत्र]]></category>
		<category><![CDATA[रामरक्षास्तोत्रम् | Ramrakshastotram | Sanskrit Peeth]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=179</guid>

					<description><![CDATA[<p>रामरक्षास्तोत्रम् विनियोगः अस्य श्रीरामरक्षास्तोत्रमन्त्रस्य बुधकौशिक ऋषिः । श्रीसीतारामचन्द्रो देवता । अनुष्टुप् छन्दः । सीता शक्तिः । श्रीमद् हनुमान् कीलकम् । [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/ramrakshastotram/">रामरक्षास्तोत्रम् | Ramrakshastotram | Sanskrit Peeth</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/ramrakshastotram/">रामरक्षास्तोत्रम् | Ramrakshastotram | Sanskrit Peeth</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h3>रामरक्षास्तोत्रम्</h3>

<div class="sp-shlok-box">

<h4>विनियोगः</h4>
<div class="sp-shlok-text">
अस्य श्रीरामरक्षास्तोत्रमन्त्रस्य बुधकौशिक ऋषिः ।<br>
श्रीसीतारामचन्द्रो देवता ।<br>
अनुष्टुप् छन्दः ।<br>
सीता शक्तिः ।<br>
श्रीमद् हनुमान् कीलकम् ।<br>
श्रीरामचन्द्रप्रीत्यर्थे रामरक्षास्तोत्रजपे विनियोगः ।
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h4>ध्यानम्</h4>
<div class="sp-shlok-text">
ध्यायेदाजानुबाहुं धृतशरधनुषं बद्धपद्मासनस्थं<br>
पीतं वासो वसानं नवकमलदलस्पर्धिनेत्रं प्रसन्नम् ।<br>
वामाङ्कारूढसीतामुखकमलमिलल्लोचनं नीरदाभं<br>
नानालंकारदीप्तं दधतमुरुजटामण्डलं रामचन्द्रम् ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<h4>स्तोत्रम्</h4>

<div class="sp-shlok-text">
रघुनाथस्य शतकोटिप्रविस्तरम् । चरितं<br>
एकैकमक्षरं पुंसां महापातकनाशनम् ॥१॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
ध्यात्वा नीलोत्पलश्यामं रामं राजीवलोचनम् ।<br>
जानकीलक्ष्मणोपेतं जटामुकुटमण्डितम् ॥२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
सासितूणधनुर्बाणपाणिं नक्तंचरान्तकम् ।<br>
स्वलीलया जगत्त्रातुमाविर्भूतमजं विभुम् ॥३॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
रामरक्षां पठेत् प्राज्ञः पापघ्नीं सर्वकामदाम् ।<br>
शिरो मे राघवः पातु भालं दशरथात्मजः ॥४॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
कौसल्येयो दृशौ पातु विश्वामित्रप्रियः श्रुती ।<br>
घ्राणं पातु मखत्राता मुखं सौमित्रिवत्सलः ॥५॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
जिह्वां विद्यानिधिः पातु कण्ठं भरतवन्दितः ।<br>
स्कन्धौ दिव्यायुधः पातु भुजौ भग्नेशकार्मुकः ॥६॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
करौ सीतापतिः पातु हृदयं जामदग्न्यजित् ।<br>
मध्यं पातु खरध्वंसी नाभिं जाम्बवदाश्रयः ॥७॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
सुग्रीवेशः कटी पातु सक्थिनी हनुमत्प्रभुः ।<br>
ऊरू रघूत्तमः पातु रक्षःकुलविनाशकृत् ॥८॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
जानुनी सेतुकृत् पातु जङ्घे दशमुखान्तकः ।<br>
पादौ विभीषणश्रीदः पातु रामोऽखिलं वपुः ॥९॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
एतां रामबलोपेतां रक्षां यः सुकृती पठेत् ।<br>
स चिरायुः सुखी पुत्री विजयी विनयी भवेत् ॥१०॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
पातालभूतलव्योमचारिणश्छद्मचारिणः ।<br>
न द्रष्टुमपि शक्तास्ते रक्षितं रामनामभिः ॥११॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
रामेति रामभद्रेति रामचन्द्रेति वा स्मरन् ।<br>
नरो न लिप्यते पापैर्भुक्तिं मुक्तिं च विन्दति ॥१२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
जगज्जैत्रैकमन्त्रेण रामनाम्नाभिरक्षितम् ।<br>
यः कण्ठे धारयेत्तस्य करस्थाः सर्वसिद्धयः ॥१३॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
वज्रपञ्जरनामेदं यो रामकवचं स्मरेत् ।<br>
अव्याहताज्ञः सर्वत्र लभते जयमङ्गलम् ॥१४॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
आदिष्टवान् यथा स्वप्ने रामरक्षामिमां हरः ।<br>
तथा लिखितवान् प्रातः प्रबुद्धो बुधकौशिकः ॥१५॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
आरामः कल्पवृक्षाणां विरामः सकलापदाम् ।<br>
अभिरामस्त्रिलोकानां रामः श्रीमान् स नः प्रभुः ॥१६॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
तरुणौ रूपसम्पन्नौ सुकुमारौ महाबलौ ।<br>
पुण्डरीकविशालाक्षौ चीरकृष्णाजिनाम्बरौ ॥१७॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
फलमूलाशिनौ दान्तौ तापसौ ब्रह्मचारिणौ ।<br>
पुत्रौ दशरथस्येतौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ ॥१८॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
शरण्यौ सर्वसत्त्वानां श्रेष्ठौ सर्वधनुष्मताम् ।<br>
रक्षःकुलनिहन्तारौ त्रायेतां नो रघूत्तमौ ॥१९॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
आत्तसज्जधनुषाविषुस्पृशावक्षयाशुगनिषङ्गसङ्गिनौ ।<br>
रक्षणाय मम रामलक्ष्मणावग्रतः पथि सदैव गच्छताम् ॥२०॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
संनद्धः कवची खड्गी चापवाणधरो युवा ।<br>
गच्छन् मनोरथोऽस्माकं रामः पातु सलक्ष्मणः ॥२१॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
रामो दाशरथिः शूरो लक्ष्मणानुचरो बली ।<br>
काकुत्स्थः पुरुषः पूर्णः कौसल्येयो रघूत्तमः ॥२२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
वेदान्तवेद्यो यज्ञेशः पुराणपुरुषोत्तमः ।<br>
जानकीवल्लभः श्रीमनप्रमेयपराक्रमः ॥२३॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
इत्येतानि जपन् नित्यं मद्भक्तः श्रद्धयाऽन्वितः ।<br>
अश्वमेधाधिकं पुण्यं सम्प्राप्नोति न संशयः ॥२४॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
रामं लक्ष्मणपूर्वजं रघुवरं सीतापतिं सुन्दरं<br>
काकुत्स्थं करुणार्णवं गुणनिधिं विप्रप्रियं धार्मिकम् ।<br>
राजेन्द्रं सत्यसन्धं दशरथतनयं श्यामलं शान्तिमूर्तिं<br>
वन्दे लोकाभिरामं रघुकुलतिलकं राघवं रावणारिम् ॥२५॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
रामाय रामभद्राय रामचन्द्राय वेधसे ।<br>
रघुनाथाय नाथाय सीतायाः पतये नमः ॥२६॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
श्रीराम राम रघुनन्दन राम राम<br>
श्रीराम राम भरताग्रज राम राम ।<br>
श्रीराम राम रणकर्कश राम राम<br>
श्रीराम राम शरणं भव राम राम ॥२७॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
श्रीरामचन्द्रचरणौ मनसा स्मरामि<br>
श्रीरामचन्द्रचरणौ वचसा गृणामि ।<br>
श्रीरामचन्द्रचरणौ शिरसा नमामि<br>
श्रीरामचन्द्रचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥२८॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
माता रामो मत्पिता रामचन्द्रः<br>
स्वामी रामो मत्सखा रामचन्द्रः ।<br>
सर्वस्वं मे रामचन्द्रो दयालु<br>
र्नान्यं जाने नैव जाने न जाने ॥२९॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
दक्षिणे लक्ष्मणो यस्य वामे च जनकात्मजा ।<br>
पुरतो मारुतिर्यस्य तं वन्दे रघुनन्दनम् ॥३०॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
लोकाभिरामं रणरङ्गधीरं राजीवनेत्रं रघुवंशनाथम् ।<br>
कारुण्यरूपं करुणाकरं तं श्रीरामचन्द्रं शरणं प्रपद्ये ॥३१॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
मनोजवं मारुततुल्यवेगं जितेन्द्रियं बुद्धिमतां वरिष्ठम् ।<br>
वातात्मजं वानरयूथमुख्यं श्रीरामदूतं शरणं प्रपद्ये ॥३२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
कूजन्तं रामरामेति मधुरं मधुराक्षरम् ।<br>
आरुह्य कविताशाखां वन्दे वाल्मीकिकोकिलम् ॥३३॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
आपदामपहर्तारं दातारं सर्वसम्पदाम् ।<br>
लोकाभिरामं श्रीरामं भूयो भूयो नमाम्यहम् ॥३४॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
भर्जनं भवबीजानामर्जनं सुखसम्पदाम् ।<br>
तर्जनं यमदूतानां रामरामेति गर्जनम् ॥३५॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
रामो राजमणिः सदा विजयते रामं रमेशं भजे<br>
रामेणाभिहता निशाचरचमू रामाय तस्मै नमः ।<br>
रामान्नास्ति परायणं परतरं रामस्य दासोऽस्म्यहं<br>
रामे चित्तलयः सदा भवतु मे भो राम मामुद्धर ॥३६॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
राम रामेति रामेति रमे रामे मनोरमे ।<br>
सहस्रनाम तत्तुल्यं रामनाम वरानने ॥३७॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
इति श्रीबुधकौशिकमुनिविरचितं श्रीरामरक्षास्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥३८॥
</div>

</div><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/ramrakshastotram/">रामरक्षास्तोत्रम् | Ramrakshastotram | Sanskrit Peeth</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/ramrakshastotram/">रामरक्षास्तोत्रम् | Ramrakshastotram | Sanskrit Peeth</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम् &#124; Devyaparadhakshamapanastotram &#124; SanskritPeeth</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/devyaapradhstotram/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=devyaapradhstotram</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 13 Feb 2026 03:24:35 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[श्लोक संग्रह]]></category>
		<category><![CDATA[दुर्गा]]></category>
		<category><![CDATA[देव्यपराध क्षमापन स्तोत्र]]></category>
		<category><![CDATA[Devyaparadhakshamapanastotram]]></category>
		<category><![CDATA[Sanskrit Peeth]]></category>
		<category><![CDATA[SanskritPeeth]]></category>
		<category><![CDATA[देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम्]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=107</guid>

					<description><![CDATA[<p>अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम् न मन्त्रं नो यन्त्रं तदपि च न जाने स्तुतिमहो न चाह्वानं ध्यानं तदपि च न जाने स्तुतिकथाः । [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/devyaapradhstotram/">अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम् | Devyaparadhakshamapanastotram | SanskritPeeth</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/devyaapradhstotram/">अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम् | Devyaparadhakshamapanastotram | SanskritPeeth</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h3>अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम्</h3>

<div class="sp-shlok-box">

<div class="sp-shlok-text">
न मन्त्रं नो यन्त्रं तदपि च न जाने स्तुतिमहो<br>
न चाह्वानं ध्यानं तदपि च न जाने स्तुतिकथाः ।<br>
न जाने मुद्रास्ते तदपि च न जाने विलपनं<br>
परं जाने मातस्त्वदनुसरणं क्लेशहरणम् ॥ १ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
विधेरज्ञानेन द्रविणविरहेणालसतया<br>
विधेयाशक्यत्वात्तव चरणयोर्या च्युतिरभूत् ।<br>
तदेतत् क्षन्तव्यं जननि सकलोद्धारिणि शिवे<br>
कुपुत्रो जायेत क्वचिदपि कुमाता न भवति ॥ २ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
पृथिव्यां पुत्रास्ते जननि बहवः सन्ति सरलाः<br>
परं तेषां मध्ये विरलतरलोऽहं तव सुतः ।<br>
मदीयोऽयं त्यागः समुचितमिदं नो तव शिवे<br>
कुपुत्रो जायेत क्वचिदपि कुमाता न भवति ॥ ३ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
जगन्मातर्मातस्तव चरणसेवा न रचिता<br>
न वा दत्तं देवि द्रविणमपि भूयस्तव मया ।<br>
तथापि त्वं स्नेहं मयि निरुपमं यत्प्रकुरुषे<br>
कुपुत्रो जायेत क्वचिदपि कुमाता न भवति ॥ ४ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
परित्यक्ता देवा विविधविधसेवाकुलतया<br>
मया पञ्चाशीतेरधिकमपनीते तु तु वयसि ।<br>
इदानीं चेन्मातस्तव यदि कृपा नापि भविता<br>
निरालम्बो लम्बोदरजननि कं यामि शरणम् ॥ ५ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
श्वपाको जल्पाको भवति मधुपाकोपमगिरा<br>
निरातो रङ्को विहरति चिरं कोटिकनकैः ।<br>
तवापर्णे कर्णे विशति मनुवर्णे फलमिदं<br>
जनः को जानीते जननि जपनीयं जपविधौ ॥ ६ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
चिताभस्मालेपो गरलमशनं दिक्पटधरो<br>
जटाधारी कण्ठे भुजगपतिहारी पशुपतिः ।<br>
कपाली भूतेशो भजति जगदीशैकपदवीं<br>
भवानि त्वत्पाणिग्रहणपरिपाटीफलमिदम् ॥ ७ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
न मोक्षस्याकाङ्क्षा भवविभववाञ्छापि च न मे<br>
न विज्ञानापेक्षा शशिमुखि सुखेच्छापि न पुनः ।<br>
अतस्त्वां संयाचे जननि जननं यातु मम वै<br>
मृडानी रुद्राणी शिव शिव भवानीति जपतः ॥ ८ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
नाराधितासि विधिना विविधोपचारैः<br>
किं रुक्षचिन्तनपरैर्न कृतं वचोभिः ।<br>
श्यामे त्वमेव यदि किञ्चन मय्यनाथे<br>
धत्से कृपामुचितमम्ब परं तवैव ॥ ९ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
आपत्सु मग्नः स्मरणं करोमि दुर्गे त्वदीयं करुणार्णवेशि ।<br>
नैतच्छठत्वं मम भावयेथाः<br>
क्षुधातृषार्ता जननीं स्मरन्ति ॥ १० ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
जगदम्ब विचित्रमत्र किं परिपूर्णा करुणास्ति चेन्मयि ।<br>
अपराधपरम्परापरं सुतम् ॥ ११ ॥<br>
न हि माता समुपेक्षते
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
मत्समः पातकी नास्ति पापघ्नी त्वत्समा न हि ।<br>
एवं ज्ञात्वा महादेवि यथायोग्यं तथा कुरु ॥ १२ ॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-source">
इति श्रीशङ्कराचार्यविरचितं देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रं सम्पूर्णम् ।
</div>

</div><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/devyaapradhstotram/">अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम् | Devyaparadhakshamapanastotram | SanskritPeeth</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/devyaapradhstotram/">अथ देव्यपराधक्षमापनस्तोत्रम् | Devyaparadhakshamapanastotram | SanskritPeeth</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>महिषासुर मर्दिनी स्तोत्र &#124; संपूर्ण पाठ (सङ्कटास्तुति सहित) &#124; Mahishasura Mardini Stotra</title>
		<link>https://sanskritpeeth.in/mahishasura-mardini-stotra/?utm_source=rss&#038;utm_medium=rss&#038;utm_campaign=mahishasura-mardini-stotra</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 13 Feb 2026 03:01:14 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[श्लोक संग्रह]]></category>
		<category><![CDATA[दुर्गा]]></category>
		<category><![CDATA[महिषासुर मर्दिनी स्तोत्र]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://sanskritpeeth.in/?p=92</guid>

					<description><![CDATA[<p>सङ्कटास्तुतिः सदावृन्दारकोवृन्दा-ऽऽनन्द-सन्दोह-दायकम् । अमन्दमङ्गलागारं वन्दे शङ्करनन्दनम् ॥१॥ किं कार्यं कठिनं कुतः परिभवः कुत्रापवादाद् भयं किं मित्रं न हि किन्नु राजसदनं [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/mahishasura-mardini-stotra/">महिषासुर मर्दिनी स्तोत्र | संपूर्ण पाठ (सङ्कटास्तुति सहित) | Mahishasura Mardini Stotra</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p>
<p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/mahishasura-mardini-stotra/">महिषासुर मर्दिनी स्तोत्र | संपूर्ण पाठ (सङ्कटास्तुति सहित) | Mahishasura Mardini Stotra</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h3>सङ्कटास्तुतिः</h3>

<div class="sp-shlok-box">
<div class="sp-shlok-text">
सदावृन्दारकोवृन्दा-ऽऽनन्द-सन्दोह-दायकम् ।<br>
अमन्दमङ्गलागारं वन्दे शङ्करनन्दनम् ॥१॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
किं कार्यं कठिनं कुतः परिभवः कुत्रापवादाद् भयं<br>
किं मित्रं न हि किन्नु राजसदनं गम्यं न विद्या च का ।<br>
किं वाऽन्याज्जगतीतले प्रवद यत्तेषामसम्भावितं<br>
येषां हृतकमले सदा वसित सा तोषप्रदां सङ्कटा ॥२॥
</div>
</div>

<h3>महिषासुरमर्दिनी स्तोत्र</h3>

<div class="sp-shlok-box">

<div class="sp-shlok-text">
अयि गिरिनन्दिनि नन्दितमेदिनि विश्वविनोदिनि नन्दिनुते ।<br>
गिरिवरविन्ध्य-शिरोऽधि निवासिनि विष्णुविलासिनि जिष्णुनुते ।<br>
भगवति हे शितिकण्ठ-कुटुम्बिनि भूदिकुटुम्बिनि भूतिकृते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
सुरवरवर्षिणि दुर्धरधर्षिणि दुर्मुख-मर्षिणि हर्षरते ।<br>
त्रिभुवनपोषिणि शङ्करतोषिणि कल्मषमोषिणि घोषरते ।<br>
दनुजनिरोषिणि दुर्मदशोषिणि दुर्मुनिरोषिणि सिन्धुसुते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि जगदम्ब कदम्बवन-प्रियवासिनि तोषिणि हासरते ।<br>
शिखर-शिरोमणि-तुङ्गहिमालय-शृङ्गनिजालय-मध्यगते ।<br>
मधुमधुरे मधु-कैटभ-गञ्जिनि महिषविदारिणि रासरते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनी रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥३॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि निजहुंकृति-मात्रनिराकृत-धूम्रविलोचन-धुम्रशते ।<br>
समरविशोषित-रोषित-शोणित-बीजसमुद्भव-बीजलते ।<br>
शिव-शिव शुम्भ-निशुम्भ-महाहव-तर्पित-भूत-पिशाचरते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥४॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि शतखण्ड-विखण्डित-रुण्ड-वितुण्तित-शुण्ड-गजाधिपते ।<br>
निजभुजदण्ड-निपातितचण्ड-विपाटितमुण्ड-भटाधिपते ।<br>
रिपुगजगण्ड-विदारण-चण्डपराक्रम-शौण्ड-मृगाधिपते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥५॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
धनुरनुषङ्ग-रणक्षणसङ्ग-परिस्फुरदङ्ग-नटत्कटके ।<br>
कनक-पिशङ्ग-पृषत्कनिषङ्ग-रसद्भटशृङ्ग-हताबटुके ।<br>
हतचतुरङ्गबल-क्षितिरङ्ग-घटद्-बहुरङ्ग-रटद्-बटुके ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥६॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि रणदुर्मद-शत्रुबधाधुर-दुर्धर-निर्भर-शक्तिभृते ।<br>
चतुर-विचार-धुरीण-महाशयदूतकृत-प्रमथाधिपते ।<br>
दुरित-दुरीह-दुराशय-दुर्मति-दानवदूत-दूरन्तगते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥७॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि शरणागत-वैरिवधूजन-वीरवराभय-दायिकरे ।<br>
त्रिभुवनमस्तक-शूलविरोधि-शिरोधिकृतामल-शूलकरे ।<br>
दुमिरदुमितामर-दुन्दुभिनाद-मुहुर्मुखरीकृत-दि‌नकरे ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥८॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
सुरललना-ततथेयित-थेयित-थाभिनययोत्तर-नृत्यरते ।<br>
कृतकुकुथा-कुकुथोदि-डदाडिक-तालकुतूहल-गानरते ।<br>
धुधुकुट-धूधुट-धिन्धि-मितध्वनि-धीर मृदङ्ग-निनादरते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥९॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
जय जय जाप्यजये जयशब्द-परस्तुति-तत्पर-विश्वनुते ।<br>
झणझण-झिंझिम-झिंकृत-नूपुर-शिञ्जित-मोहित-भूतपते ।<br>
नटितनटार्ध-नटीनटनायक-नाटन-नाटित-नाट्यरते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१०॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि सुमनः सुमनः सुमनः सुमनः सुमनोरमकान्तियुते ।<br>
श्रितरजनी-रजनी-रजनी-रजनी-रजनीकर वक्त्रभृते ।<br>
सुनयन-विभ्रमर-भ्रमर-भ्रमर-भ्रमर-भ्रमराभिदृते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥११॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
महित-महाहव-मल्लमतल्लिक-वल्लिक-रल्लित-भल्लिरते ।<br>
विरचितवल्लि-कपालिक-पल्लिक-झिल्लिक-भिल्लिकवर्गवृते ।<br>
श्रुतकृतफुल्ल-समुल्लसितारुण-तल्लज-पल्लव-सल्ललिते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि सुदतीजन-लालस-मानस-मोहन-मन्थरराजसुते ।<br>
अविरल-गण्ड-गलन्-मदमेदर-मत्त-मतङ्गजराजगते ।<br>
त्रिभुवन-भूषण-भूत-कलानिधिरूप-पयोनिधिराजसुते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१३॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
कमलदलामल-कोमलकान्ति-कलाकलितामल-भालतले ।<br>
सकल-विलास-कलानिलय-क्रमकेलिचलत्-कलहंसकुले ।<br>
अलिकुलसंकुल-कुन्तलमण्डल-मौलिमिलद्-बकुलालिकुले ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१४॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
करमुरलीरव-वर्जित-कूजित-लज्जित-कोकिल-मनुमते ।<br>
मिलित-मिलिन्द-मनोहरगुञ्जित-रञ्जित-शैलनिकुञ्जगते ।<br>
बिजगण-भूतमहाशबरीगण-रङ्गणसम्भृत-केलिरते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१५॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
कटितटपीत-दुकूलविचित्र-मयूख-तिरस्कृत-चण्डरुचे ।<br>
जितकनकाचल-मौलिमदोर्जित-गर्जितकुञ्जर-कुम्भकुचे ।<br>
प्रणत-सुराऽसुर-मौलिमणि-स्फुरदंशुलसन्नखचन्द्ररुचे ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१६॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
विजित-सहस्रकरैक-सहस्रकरैक-सहस्रकरैकनुते ।<br>
कृतसुरतारक-सङ्गरतारक-सङ्गरतारक-सूनुनुते ।<br>
सुरथसमाधि-समानसमाधि-समानसमाधि-सुजाप्यरते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१७॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
पदकमलं करुणानिलये वरिवस्यति योऽनुदिनं सुशिवे ।<br>
अयि कमले कमलानिलये कमलानियः स कथं न भवेत् ।<br>
तव पदमेव परं पदमस्त्विति शीलयतो मम किं न शिवे ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१८॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
कनकलसत्-कलशीकलजलैरनुषिञ्चति तेऽङ्गणरङ्गभुवम् ।<br>
भजति स किं न शचीकुचकुम्भ-नटीपरिरम्भ-सुखानुभवम् ।<br>
तव चरणं शरणं करवाणि सुवाणि पथं मम देहि शिवम् ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥१९॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
तव विमलेन्दुकलं वदनेन्दुमलं वदनेन्दुमलं कलयन्ननुकूलयते ।<br>
किमु पुरुहूत-पुरीन्दमुखी-सुमुखीभिरसौ विमुखीक्रियते ।<br>
मम तु मतं शिवमानधने भवती कृपया किमु न क्रियते ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥२०॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
अयि मयि दीनदयालुतया कृपयैव त्वया भवतिव्यमुमे ।<br>
अयि जगतो जननीति यथाऽसि मयाऽसि तथाऽनुमतासि रमे ।<br>
यदुचितमत्र भवत्पुरगं कुरु शाम्भवि देवि दयां कुरु मे ।<br>
जय जय हे महिषासुरमर्दिनि रम्यकपर्दिनि शैलसुते ॥२१॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-text">
स्तुतिमिमां स्तिमितः सुसमाधिना नियमतो यमतोऽनुदिनं पठते ।<br>
परमया रमया स निषेव्यते परिजनोऽरिजनोऽपि च तं भजेत् ॥२२॥
</div>

<div class="sp-shlok-divider"></div>

<div class="sp-shlok-source">
।। इति सङ्कटास्तुतिः समाप्ता ।।
</div>

</div><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/mahishasura-mardini-stotra/">महिषासुर मर्दिनी स्तोत्र | संपूर्ण पाठ (सङ्कटास्तुति सहित) | Mahishasura Mardini Stotra</a> first appeared on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning & Puja Path</a>.</p><p>The post <a href="https://sanskritpeeth.in/mahishasura-mardini-stotra/">महिषासुर मर्दिनी स्तोत्र | संपूर्ण पाठ (सङ्कटास्तुति सहित) | Mahishasura Mardini Stotra</a> appeared first on <a href="https://sanskritpeeth.in">SanskritPeeth – Sanskrit Learning &amp; Puja Path</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
